O vzniku obce Závadka sa nič konkrétne nevie. Spisy z roku 1200 hovoria o Závadke, že existovala ako pastierska osada, ktorá prislúchala rodine Mariašovcov z Markušoviec. Pôvod obyvateľstva Závadky je tiež istý. Dejepisci tvrdia, že prišli s kniežaťom Koriatovičom, ale je aj názor, že prišli z Veľkej Ukrajiny. Úlohou obyvateľov bolo strážiť starú obchodnú cestu, ktorá spájala Budapešť a Krakov a viedla cez Závadsku horu. Závadčania mali zaručiť bezpečnosť poštových vozov a cestujúcich od napadnutia zlodejmi.
Najstaršie písomné zmienky o obci Závadka sú z roku 1714, ktoré napísal prvý farár Michal Jamborský. Prvý chrám bol drevený. Nezostalo po ňom nič, musel pravdepodobne zhorieť. V roku 1775 bol postavený nový kamenný chrám, z ktorého sa nám dodnes zachovala spodná časť veže s kryptou.
Počas účinkovania farára Elemíra Lukáča v roku 1808 zhorel chrám aj fara. Tento farár dal opraviť faru i chrám a z roztopených zvonov dal zhotoviť tri nové, ktoré nesú názvy: Archanjel Michal (1924), Matej (1923) a Malý zvon (1908).
Za farára Štefana Teodora Zimu sa Zavadčania rozhodli starý chrám zbúrať a postaviť väčší. Nový chrám bol dokončený v roku 1928 a je zasvätený sv. archanjelovi Michalovi.
V obci sa nachádzajú dve kaplnky. Prvá, nad obcou je z roku 1834 a je zasvätená sv. Jánovi Krstiteľovi a druhá kaplnka, pri vstupe do obce je z roku 1921 a je zasvätená Zosnutiu (Nanebovzatiu) presvätej Bohorodičky.
Za farára Jána Martona bola v roku 2012 bola postavená nová farská budova s pastoračným centrom.
Za farára Juraja Barana bol v rokoch 2016-2018 obnovený interiér chrámu a postavený nový ikonostas.
Sčítanie obyvateľov z roku 2021 uvádza 598 obyvateľov (v roku 1991 bolo 571), z toho: 442 gréckokatolíkov, 90 pravoslávnych a 33 rímskokatolíkov.
K farskej obci patria aj filiálky: Nálepkovo (83 veriacich), Švedlár (51), Mlynky (9), Hnilčík (8), Hnilec (7), Stará Voda (4) a Henclová (0).
Veriacich v celej farnosti pri sčítaní obyvateľov bolo 604.
Obec Závadka leží vo výške 823 m n. m. a je najzápadnejšou časťou okresu Gelnica a zároveň je najvyššie položenou farnosťou v Košickej eparchii. Zaujímavosťou je, že územie farnosti spája celkovo 3 katolícke farnosti a zároveň aj 3 biskupstvá - Gréckokatolícka farnosť Závadka patrí do košická eparchia, Rímskokatolícka farnosť Nálepkovo do rožňavskej diecézy a rímskokatolícka farnosť Hnilčík - do spišskej diecézy.
Farári
1693 - 1712 meno kňaza sa nezachovalo
1712 - 1714 Michal Jamborský, farár
1714 - 1760 Michal Jamborský, farár
1760 - 1783 Michal Jamborský farár
1783 - 1812 Štefan Andrejkovič, farár
1812 - 1821? Šimon Bukovecký, správca farnosti
1821 - 1823 Anton Andrejkovič, farár
1823 - 1855 Ján Dobranský, farár
1856 - 1867 Silvester Janovič, správca farnosti
1867 - 1868 Mikuláš Čisárik, správca farnosti
1868 -1876 Ján Čisárik, farár
1876 - 1900 Michal Lisoňák, farár
1900 - 1904 Viktor Leukanič, farár
1905 - 1909 Elemír Lukáč, farár
1909 - 1916 Alexej Vislocký, správca farnosti
1917 - 1920 Július Vojtovič, správca farnosti
1921 - 1923 Mikuláš Turčani, správca farnosti
1923 - 1926 Neznámy kňaz
1926 - 1928 Štefan Teodor Zima, správca farnosti
1928 - 1945 ThDr. Mikuláš Rusnák, správca farnosti
1946 - 1951 Emil Zorvan, farár
1951 - 1968 Gréckokatolícka cirkev bola štátom zakázaná.
1968 - 1972 Emil Zorvan, správca farnosti
1972 - 1983 Ladislav Nevický, správca farnosti
1984 - 1990 Štefan Kitľan, CSsR, správca farnosti
1990 - 1992 Valér Čonka, správca farnosti
1992 - 1993 Jozef Duda, správca farnosti
1993 - 1998 Ján Vasiľ, správca farnosti
2012 - 2024 Juraj Baran, správca farnosti
Kapláni
1815 – 1818 Juraj Schirilla
1866 – 1866 Jozef Dudinský (*1838)
1870 – 1871 Augustín Leukanič (*1844)
1873 – 1874 Peter Fenďa
21 kňazov a rehoľníkov
na stránke sa pracuje...