Tieto dve sviatosti: posvätný stav a manželstvo, sú zamerané na spásu iných. Prispievajú aj k osobnej spáse, ale prostredníctvom služby iným. Udeľujú osobitné poslanie v Cirkvi a slúžia na budovanie Božieho ľudu.
Svätý Pavol píše svojmu žiakovi Timotejovi: "Preto ti pripomínam, aby si roznecoval Boží dar, ktorý je v tebe prostredníctvom vkladania mojich rúk." (2 Tim 1, 6). A Títovi napísal: "Na to som ťa nechal na Kréte, aby si usporiadal, čo ešte treba, a po mestách ustanovil starších, ako som ti prikázal." (Tít 1, 5).
Celá Cirkev je kňazským ľudom. Vďaka krstu majú všetci veriaci účasť na Kristovom kňazstve. Táto účasť sa volá "spoločné kňazstvo veriacich". Na jeho základe a v jeho službe jestvuje aj iná účasť na Kristovom poslaní; je to účasť služby udelenej sviatosťou posvätného stavu, ktorej úlohou je slúžiť v mene a v osobe Krista - Hlavy v spoločenstve. Služobné kňazstvo sa podstatne líši od spoločného kňazstva veriacich, lebo udeľuje posvätnú moc na službu veriacim. Vysvätení služobníci vykonávajú svoju službu Božiemu ľudu vyučovaním, Božím kultom a pastorálnou správou. Služby udelené vysviackou sú pre Cirkev nenahraditeľné: bez biskupa, kňazov a diakonov nemožno hovoriť o Cirkvi. Cirkev udeľuje sviatosť posvätného stavu iba pokrsteným mužom, ktorých schopnosti potrebné na vykonávanie posvätnej služby boli náležito uznané. Zodpovednosť a právo povolať niekoho, aby prijal stupne posvätného stavu, patrí cirkevnej vrchnosti.
"Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev... A manželka nech si ctí muža." (Ef 5, 25.33). Boh ich požehnal a povedal im: "Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju!" (Gn 1, 28).
Sviatosť manželstva je znakom spojenia Krista a Cirkvi. Dáva manželom milosť milovať sa láskou, akou Kristus miloval svoju Cirkev; takto milosť sviatosti zdokonaľuje ľudskú lásku manželov, posilňuje ich nerozlučiteľnú jednotu a posväcuje ich do večného života. Manželská láska, ktorú Boh požehnáva, je určená, aby bola plodná. Jednota, nerozlučiteľnosť a otvorenosť pre plodnosť sú pre manželstvo podstatné. Kresťanská rodina je miesto, kde deti dostávajú prvé ohlasovanie viery. Preto sa rodina právom volá "domáca cirkev", spoločenstvo milosti a modlitby, škola ľudských čností a kresťanskej lásky.
Manželská zmluva ustanovená Stvoriteľom a vybavená jeho zákonmi, ktorou muž a žena neodvolateľným osobným súhlasom ustanovujú medzi sebou spoločenstvo celého života, je svojou prirodzenou povahou zameraná na dobro manželov a na plodenie a výchovu detí.
Z Kristovho ustanovenia platné manželstvo medzi pokrstenými je tým samým sviatosťou, ktorou sa manželia na obraz dokonalej jednoty Krista a Cirkvi spájajú s Bohom a sviatostnou milosťou akoby zasväcujú a posilňujú.
Podstatnými vlastnosťami manželstva sú jednota a nerozlučiteľnosť, ktoré v manželstve medzi pokrstenými z dôvodu sviatosti nadobúdajú osobitnú pevnosť. (Kán 776 CCEO)
Bohoslužobné texty vyjadrujú túto dimenziu vzťahu v rôznych formách. Vyprosujú pre manželov pokoj, dokonalú lásku, jednotu, hojnosť dobier; umiernenosť, cudnosť, neporušené správanie, pravdu; vernosť danému slovu a stálosť vo svätej jednote, ktorá pochádza od Pána. To by malo charakterizovať nielen manželský život, ale aj inšpirovať spolužitie celej ľudskej rodiny "podľa Pánovho príkladu, ktorý prišiel, aby v sebe zničil nepriateľstvo, zjednotil to, čo bolo rozdelené, a zmieril všetkých s Bohom, prijmúc za manželku Cirkev. Vydal za ňu seba samého, očistil ju, aby bola svätá a nepoškvrnená." (porov. Ef 5, 25 – 27).
Vzťah lásky medzi manželom a manželkou sa tak stane plodným a vyústi do účasti na diele stvorenia plodením detí. V tom je v istom zmysle aj splnenie sľubu daného Abrahámovi, vyvolenému Bohom, že sa stane otcom mnohých národov a všetkých, ktorí sú povolaní prinášať živému Bohu poklonu v Duchu a v pravde.
Sviatosť manželstva sa platne vysluhuje iba v chráme a jedine podľa platných bohoslužobných predpisov. Možno sláviť iba samotný obrad alebo obrad so svätou liturgiou.
Úmysel sláviť sväté tajomstvo manželstva v Gréckokatolíckom chráme sv. archanjela Michala v Záavdke treba nahlásiť osobne na farskom úrade najneskôr šesť mesiacov pred zamýšľaným termínom sobáša (ak máte všetky sviatosti kresťanskej iniciácie: krst, myropomazanie a Eucharistiu). V opačnom prípade je ideálne nahlásiť tento úmysel najneskôr deväť mesiacov pred zamýšľaným termínom sobáša.
Krstné listy snúbencov (nie staršie ako šesť mesiacov)
Ak jeden, prípadne obaja žiadatelia o slávenie svätého tajomstva manželstva sú vdovec/vdova, treba doniesť úmrtný list predošlého partnera.
Ak niektorý zo žiadateľov má anulované manželstvo, treba doniesť rozhodnutie príslušného tribunálu o nulite manželstva.
Ak žiadatelia majú uzavretý civilný sobáš, treba doniesť civilný sobášny list.
Najneskôr dva týždne pred dohodnutým termínom slávenia manželstva treba ísť na Matričný úrad v Nálepkove (obidvaja snúbenci), kde sa vypíše prvá časť štátnej zápisnice. K nej si treba na matričný úrad priniesť občianske preukazy a originály rodných listov. Následne potom treba civilnú zápisnicu doniesť na farský úrad kňazovi, ktorý bude sobášiť.
Svedkovia sobáša musia mať slovenské občianstvo a minimálne osemnásť rokov.