Sviatosti uvádzania do kresťanského života (krst, myropomazanie a Eucharistia)

Sviatosťami uvádzania do kresťanského života, t.j. krstom, myropomazaním a Eucharistiou, sa kladú základy celého kresťanského života. Prijatím týchto sviatostí dostávajú veriaci v čoraz väčšej miere bohatstvo Božieho života a napredujú k dokonalosti lásky.

1. KRST 

"Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta" (Mt 28, 19-20). 

Krst je nevyhnutne potrebný na spásu ako sama Cirkev, do ktorej krst vovádza. Ovocie krstu alebo krstná milosť je bohatá skutočnosť. Obsahuje odpustenie dedičného hriechu a všetkých osobných hriechov, narodenie pre nový život, ktorým sa človek stáva Otcovým adoptívnym synom, Kristovým údom a chrámom Svätého Ducha. Pokrstený je tým včlenený do Cirkvi, Kristovho tela, a dostáva účasť na Kristovom kňazstve. Krst vtláča do duše nezmazateľný duchovný znak, charakter, ktorý určuje pokrsteného na kresťanský náboženský kult. Pre tento charakter nemožno krst opakovať.

2. MYROPOMAZANIE 

"Keď sa apoštoli, ktorí boli v Jeruzaleme, dopočuli, že Samária prijala Božie slovo, vyslali k nim Petra a Jána. Oni ta zašli a modlili sa za nich, aby dostali Svätého Ducha, lebo na nikoho z nich ešte nezostúpil; boli iba pokrstení v mene Pána Ježiša. Potom na nich vložili ruky a dostali Svätého Ducha." (Sk 8, 14-17). 

Myropomazanie je dokonalé vovedenie do tajomstiev Krista a zdokonaľuje krstnú milosť. Je to sviatosť, ktorá dáva Svätého Ducha, aby nás hlbšie zakorenil v Božom synovstve, pevnejšie včlenil do Krista, posilnil naše spojenie s Cirkvou, väčšmi nás zapojil do jej poslania a pomáhal nám vydávať svedectvo o kresťanskej viere slovom, ktoré sprevádzajú skutky. Myropomazanie, rovnako ako krst, vtláča do duše kresťana nezmazateľný duchovný znak. Preto túto sviatosť možno prijať iba raz v živote. Vo východných cirkvách sa sviatosť myropomazania udeľuje bezprostredne po krste a po nej nasleduje účasť na Eucharistii. Táto tradícia zvýrazňuje jednotu troch sviatostí uvádzania do kresťanského života.

3. EUCHARISTIA 

Ježiš hovorí: "Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiž na veky... Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život..., ostáva vo mne a ja v ňom." (Jn 6, 51.54.56). 

Eucharistia je srdcom a vrcholom života Cirkvi. Je to pamiatka Kristovej Veľkej noci, čiže diela spásy uskutočneného Kristovým životom, smrťou a zmŕtvychvstaním, diela, ktoré sa sprítomňuje liturgickým slávením. Sám Kristus, prostredníctvom služby kňazov, prináša eucharistickú obetu. A ten istý Kristus, skutočne prítomný pod spôsobmi chleba a vína, je aj obeťou eucharistickej obety. Eucharistia ako obeta sa prináša aj na zadosťučinenie za hriechy živých i mŕtvych a na dosiahnutie duchovných alebo časných dobier od Boha. Kto chce prijať Ježiša Krista v eucharistickom prijímaní, musí byť v stave milosti. Tak, ako Cirkev pripravuje Eucharistiu, aj Eucharistia buduje Cirkev.

Náležitosti na prijatie kresťanskej iniciácie

Krst dospelého: všetky informácie a náležitosti osobne na farskom úrade

Krst dieťaťa: Krst je sviatosť, ktorá sa udeľuje tomu, kto verí a chce sa zjednotiť s Kristom. V prípade krstu dieťaťa sa udeľuje krst dieťaťu takých rodičov, ktorí veria a sú zjednotení s Kristom alebo túžia po zjednotení s ním. To znamená, že musí byť odôvodnená nádej, že dieťa bude vychovávané vo viere.

Krst nahlasuje aspoň jeden s rodičov osobne na farskom úrade najneskôr tri týždne pred zamýšľaným termínom krstom. 

Prax hovorí, že je najlepšie prísť ešte pred narodením dieťaťa, takto je dieťa, alebo dospelý zaradený medzi katechuménov (teda tých, ktorí sa pripravujú na prijatie iniciačných sviatostí) a od tej chvíle je zaradený aj do modlitieb Cirkvi.

Krstní rodičia majú spĺňať niektoré podmienky. Na to, aby niekto platne plnil úlohu krstného rodiča (kmotra), cirkevné právo (CCEO) v kán. 685 vyžaduje, aby:

• bol pokrstený, myropomazaný (birmovaný), bol po prvej svätej spovedi a už prijal Eucharistiu

• bol katolíkom, bez ujmy

• mal úmysel túto úlohu zastávať

• bol označený tým, kto má byť pokrstený, alebo jeho rodičmi, alebo tým, kto ich podľa práva zastupuje (teda rodičmi) a nie je vysluhovateľom krstu

• nebol otcom, matkou alebo manželom toho, kto má byť pokrstený

• nevykonával trest vyobcovania vrátane menšieho, ani trest pozastavenia a nebol pozbavený práva byť kmotrom,

• dosiahol vek požadovaný partikulárnym právom,

• viedol život odpovedajúci viere a úlohe, ktorú má na seba zobrať.

To znamená, že krstným rodičom nemôže byť ten, kto:

• nežije aktívny duchovný život (účasť na bohoslužbách a sviatostnom živote)

• neprijal sviatosť myropomazania (birmovania)

• je slobodný alebo vdovec a žije v konkubináte (život s partnerom v spoločnej domácnosti, druh a družka)

• je len civilne zosobášený

• nežije so svojím manželským partnerom (rozlúčený, rozvedený, pokiaľ nemá dovolenie pristupovať k sviatostiam)

• svojím spôsobom života odporuje učeniu Cirkvi, dáva pohoršenie a pod.

Časy a termíny predkrstných náuk a samotného vyslúženia kresťanskej iniciácie sú na základe dohody s kňazom. Nie sú stanovené pevné termíny.

Kresťanská iniciácia obsahuje aj obrad vovedenia do Cirkvi, ktoré spravidla vykonávame pri nedeľnej liturgii nasledujúcej po samotnom krste.